Blog

Darkyne medzi nami: Príbeh pani Romany

Niekto by ich možno nazval hrdinkami, ony samotné sa však vnímajú ako obyčajné ženy. Pre neplodné páry však často predstavujú jedinú možnosť ako otehotnieť, porodiť zdravé dieťa a splniť si tak životný sen. Ako sa z niekoho stane darkyňa vajíčok? Na motivácie a jej cestu sme sa spýtali priamo jednej z nich.

Pani Romana nám porozprávala, čo ju viedlo k tomu, aby sa stala jednou z nezištných darkýň vajíčok. Jej príbeh si môžete prečítať v našom rozhovore, kde nám priblížila celý proces, od prvotnej myšlienky, cez samotné darovanie, až po výsledný pocit, ktorý si so sebou odniesla.

Čo vás motivovalo k rozhodnutiu darovať oocyty?

Mojou motiváciou bola zložitá situácia s otehotnením mojej sestry, ktorá túto otázku rieši s partnerom už niekoľko rokov. Ja už jedno dieťatko mám, som úplne zdravá. Môj gynekológ ma pri jednej preventívnej prehliadke uistil, že všetko je u mňa v poriadku a že mám také výsledky, že by som mohla mať ešte päť detí. Vtedy ma napadlo, prečo nepomôcť párom, keď ja som zdravá a je tu tá možnosť.

Ako dlho ste sa myšlienkou na darovanie zaoberali?

Uvažovala som nad tým asi štyri roky. Veľmi som cítila, že toto je vec, ktorú chcem urobiť. Avšak v tej dobe som mala partnera, ktorý s tým nesúhlasil. Vnímal to tak, že potom budú po svete behať „moje“ deti, a to sa mu nepáčilo. Ja to takto nevnímam. Vnímam to ako možnosť pomôcť iným párom zažiť to najsilnejšie a najkrajšie, čo môže byť a tým je stať sa rodičom. Dnes mám partnera, ktorý je v súlade s mojím rozhodnutím a plne ho rešpektuje bez výčitiek.

Mali ste predstavu o tom, ako bude proces darovania prebiehať? Prepadli vás aj nejaké obavy?

Predstavu som si vytvorila až počas prvých rozhovorov na vašej klinike. Keďže som plne dôverovala celému procesu, všetky otázky mi boli zodpovedané, celý proces mi bol podrobne vysvetlený a mala som pani koordinátorku Majku Janišovú kedykoľvek na telefóne (doslova kedykoľvek – aj v nedeľu večer 🙂 ), obavy som nemala takmer žiadne. Ako o darkyňu bolo o mňa veľmi dobre postarané, za čo veľmi ďakujem celej klinike ISCARE. Nečítala som radšej riziká, ktoré by mohli nastať, lebo by som z toho bola len vystrašená. Verila som, že všetko dobre dopadne. A aj dopadlo. Žiadne komplikácie nenastali.

Bol pre vás proces darovania náročný? Čo bolo najťažšie a čo vás, naopak, prekvapilo ako jednoduché či príjemné?

Ak bolo niečo náročné, tak zrejme to, že som musela viackrát navštíviť kliniku kvôli vyšetreniam a nie vždy sa dal čas prispôsobiť mne. Musela som si to vyriešiť v práci. Čo je pochopiteľné. Nepríjemný bol pre mňa PCR test na COVID 19, ktorý bol nevyhnutný pred zákrokom. Bála som sa injekcií, ktoré som si doma sama aplikovala, ale pani koordinátorka mi prvú injekciu podala sama, ukázala ako na to, dala mi presný harmonogram aj informácie o potrebnom množstve. Po prvom podaní injekcie doma som zistila, že to nič nie je a ani to nebolí. Po druhom darovaní som mala po zákroku mierne bolesti, ktoré po pár dňoch prešli. Dá sa to vydržať a aspoň som mala dôvod na to, aby som si doma oddýchla.

Ako ste boli spokojná s manažmentom procesu darovania?

Čo sa týka manažmentu celého procesu, musím vyjadriť veľkú spokojnosť predovšetkým so starostlivosťou pani koordinátorky Majky Janišovej. Jej príjemný, ľudský aj profesionálny prístup veľmi oceňujem. Vďaka nej som sa ničoho nebála a mala som istotu, že čokoľvek by sa dialo, môžem sa na ňu obrátiť. Ona ma viedla celým procesom od prvého kontaktu až po zákrok. Prišla ma dokonca skontrolovať, keď som sa prebrala z narkózy a niekoľko dní po zákroku mi volala – ako sa cítim a či je všetko v poriadku. Takýto prístup je u nás na Slovensku v zdravotníckych zariadeniach nadštandardný. Tak isto aj ostatný personál bol veľmi milý a ústretový – pani recepčné, anesteziologička, pani doktorka, sestričky. Jednoducho všetci.

Aký je váš výsledný pocit z darovania?

Raz som si povedala, že už nechcem robiť veci, ktoré nemajú zmysel. Darovanie zmysel má a vďaka tomu sa cítim naplnene. Aj keď síce neviem, aký je konečný výsledok a či sa to na druhej strane podarilo, v kútiku duše verím, že áno a že aj noví rodičia pocítia naplnenie z nových radostí aj starostí s ich vytúženým dieťatkom.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa touto myšlienkou zaoberajú, ale zatiaľ sa nerozhodli či neodhodlali na tento krok?

Ak zvažujete darovanie, ale nie ste si tým stále istá, jediné, čo môžete urobiť pre to, aby ste dospeli k svojmu konečnému rozhodnutiu, je kontaktovať kliniku. Dohodnúť si osobné stretnutie, kde vám všetko vysvetlia, zodpovedajú vaše otázky a vy sa potom môžete slobodne rozhodnúť, či do procesu pôjdete. Možno pre niektoré ženy môže byť motiváciou finančná kompenzácia, osobne ju vnímam skôr ako bonus, pretože okrem iného získate podrobné informácie o svojom zdravotnom stave, ku ktorým by ste sa bežne nedostali, napríklad genetické testy. Vy niečo dáte, niečo aj zo svojho komfortu, ale podstatne viac v celom procese získate.

Darovanie oocytov je spojené s bezplatnými vyšetreniami, vďaka ktorým získate viac informácií o vašom zdravotnom stave a plodnosti, vrátane genetických testov, testov ovariálnej rezervy a testov na pohlavne prenosné choroby. Darovanie vajíčok je taktiež spojené s finančnou kompenzáciou, ktorá sa pohybuje vo výške 1000 Eur. Pokiaľ uvažujete o tom, že aj vy by ste sa stala darkyňou vajíčok, určite navštívte našu webovú stránku darkynevajicok.sk, kde sa dozviete viac informácií o podmienkach ako aj priebehu procesu darovania.

Spolu s rodičmi detí narodených vďaka darovaniu oocytov, ďakujeme všetkým darkyniam za ich pomoc.

Filtre a tagy